milan šupa
Biblické zjavenie nie je Bibliou ukončené!
Jednou z najneuveriteľnejších a najúžasnejších skutočností je, že takzvané biblické zjavenie, ktoré považujú kresťania za ukončené, v skutočnosti ukončené nie je!
Som človek, ktorému nie je ľahostajné všeobecné nepochopenie pravého zmyslu ľudského života na zemi a z tohto nepochopenia prameniace zlyhávanie osobných, ako aj celospoločenských vzťahov. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Jednou z najneuveriteľnejších a najúžasnejších skutočností je, že takzvané biblické zjavenie, ktoré považujú kresťania za ukončené, v skutočnosti ukončené nie je!
Predstavte si obrázok znetvoreného novorodenca a pod ním nápis: Jemu právo na život odňaté nebolo! Takzvaní materialistickí humanisti a zástancovia interrupcií, apelujúc na city ľudí, chceli takýmto drsným spôsobom vyjadriť, že predsa len existujú prípady, kedy by bolo omnoho humánnejšie, aby sa určitý ľudský jedinec radšej nebol vôbec nenarodil.
Pozorne si prečítajme dve nasledovné vety. Prvá: Nie som proti. Druhá: Nie, som proti. Obyčajná čiarka dokázala zmeniť ich význam. So súhlasného stanoviska v prvej vete sa stal nesúhlas, vyjadrený druhou vetou. No a presne takto isto došlo aj k posunu vo výklade pravdy o Kristovej smrti, ktorý zomrel nie ZA naše hriechy, ale PRE naše hriechy. A to je obrovský rozdiel.
Žiaľ, pozemskí ľudia prekrútili a pokrivili pravý význam poslania Ježiša Krista a prispôsobili si ho tak, aby vyhovoval ich duchovnej pohodlnosti.
Ako by ste sa pozerali na človeka, ktorý schvaľuje vraždu? Ako na zločinca a potencionálneho vraha! Ako sa možno pozerať na kresťanský svet, ktorý považuje vraždu Ježiša Krista za nevyhnutnosť, pretože bez nej by vraj nemohol byť svet spasený?
Nasledovný text vznikol na základe jedného názoru, ktorý jednoducho nemohol byť ponechaný bez zodpovedajúceho vysvetlenia. Citujem:
Tak konečne už máme slobodu, vravia mnohí, pričom väčšina z nich si ju spravidla zamieňa so svojvoľnosťou, s možnosťou robiť si čokoľvek, čo sa mi len zachce, s čím sa nedostanú do vyslovene priameho stretu so zákonodárstvom dnešného štátno-právneho systému. To, čo nie je priamo zakázané, to je teda pre väčšinu dovolené. A čo aj nie je dovolené, to si možno beztrestne dovoliť pokiaľ má človek dostatok peňazí. Takže v skutočnosti je vlastne dovolené všetko. Zhruba takýto je teda dnešný „ideál“ slobody a možnosti prejavovania slobodnej vôle.
Človek je bytosťou duchovnou a táto jeho duchovná podstata sa prejavuje v cite. V cite srdečnosti, v ľudskom teple a dobroprajnosti! Cit, ľudskosť a srdečnosť by preto mali byť určujúcimi vo všetkom, čo ľudia, ako duchovné bytosti myslia, hovoria a konajú.
Z dielne Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti vyšiel prednedávnom text, pojednávajúci o negatívnych duchovných dôsledkoch transplantácie. Hoci bol mienený ako pomoc a dobrá rada, u mnohých ľudí sa stretol s odporom a nepochopením.
Neraz bez zlého chcenia, v naivnej viere a v nevedomosti je z mnohých strán možné počuť, že človek je božský, že každý z nás má Boha v sebe, hovorí sa o osobnom vzťahu k Bohu, o tom, že sme božími deťmi a tak ďalej.
Vážená Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, vydávajúca časopis Romboid. Popudom k napísaniu tohoto listu bolo nahliadnutie do jedného z čísel Vášho časopisu (číslo 2. rok 2005), v ktorom na mňa veľmi negatívne zapôsobil „literárny útvar“ pána Hvoreckého s názvom „Svedkovia Svetla“.
Po roku sa teda zase priblížil čas Vianoc, pravidelne nám pripomínajúci nesmierny dar, ktorý kedysi dávno darovalo Svetlo tejto Zemi. Bola ním Pravda v pozemskom tele, ukazujúca ľudstvu pravú cestu k duchovnému, ale zároveň aj k trvalo udržateľnému, hmotnému vzostupu.
Takmer všetky veľké svetové náboženstvá čerpali vo svojich začiatkoch priamo z Pravdy a ich úlohou bolo túto Pravdu chrániť, rozvíjať a vnášať do povedomia, ako aj do reálneho života celej spoločnosti. Žiaľ, to pôvodne zdravé a správne vždy postupom času prerástlo ľudskými názormi, ľudským chcením a ľudskými hmotnými potrebami až natoľko, že pod týmito nánosmi bola nakoniec celkom udusená a zasypaná Pravda, ktorej mali všetky náboženstvá pôvodne slúžiť.
Mnohí otvorení ľudia, zoznamujúci sa s problematikou reinkarnácie, bývajú často zarazení skutočnosťou, že východné náboženstvá pripúšťajú možnosť vtelenia ľudskej duše do zvieracieho tela. Člověk je však človekom a zviera zvieraťom! Sú to dva úplne rozdielne druhy, odlišujúce sa svojou vnútornou podstatou a preto v žiadnom prípade nemôže dôjsť k ich vzájomnému zmiešaniu!
Dnes, kdy většina lidí nespoléhá na svůj zdravý (selský) rozum v situacích, kdy jde pro ně o to snad nejcennější, o jejich zdraví, mají farmaceutické firmy žně. Důvěřujeme možná až přespříliš předepsaným „lékům“, namísto toho abychom zabrousili do své minulosti, čím nás například léčívaly naše babičky či prababičky. A tak farmaceutický průmysl může vydělávat stále více a více, dokud nepochopíme, oč tu vlastně jde. Více naleznete v následujícím článku.
Tento text je výpoveďou človeka, ktorý sám o sebe tvrdí, že našiel Pravdu. Snáď jeho osobné prežitia aspoň v niečom napomôžu tým, ktorí skutočnú Pravdu ešte len hľadajú.
Keď sa v súčasnom kresťanskom svete spomenie pojem reinkarnácia, čiže prevteľovanie duší, stretneme sa zásadne iba s odmietavým stanoviskom. Žiaľ, málokto z veiacich, slepo a verne zastávajúcich cirkevnou vrchnosťou odporučený postoj si už dá námahu samostatne preskúmať celú vec až do hĺbky.
Dnešní ľudia sú zväčša hrdí na súčasné, výrazné napredovanie vedy a techniky, ktoré nám umožňuje žiť na veľmi vysokej životnej úrovni. Doposiaľ nebývalý, vedecko technický rozvoj však negatívne poznačil vnútorný život tých, ktorí pracujú v zmienenej oblasti. Stali sa z nich totiž ľudia prehnane hrdí, ba až pyšní na svoj vlastný rozum a jeho možnosti. Nadobudli totiž presvedčenie, že už dokážu zvládnuť a vyriešiť takmer všetky problémy sveta bez toho, aby sa snáď ešte bolo treba zapodievať nejakými „rozprávkami“ o duchovnom rozmere bytia. Niečo podobného odsúvajú so zhovievavým úsmevom do oblasti neškodného náboženského folklóru, ktorý nemá pre každodenný život a tobôž nie pre vedu a techniku, absolútne nijaký praktický význam.
Čo by asi tak podľa vás malo patriť k tým najdôležitejším úlohám správcov rôznych cirkví práve v dnešnej dobe? V dobe, v ktorej je zlo takmer všade a navyše sa ešte rafinovane skrýva za masku dobra? Podľa môjho osobného názoru by to mala byť práve schopnosť jasného, nekompromisného odhaľovania a označenia tohto zla v jeho mnohorakých, otvorených i skrytých podobách.
Malá planéta Zem, vznášajúca sa v nedoziernych diaľavách vesmíru, planéta, na ktorej rozkvitol dar života. Bola to však iba náhoda?