reklama

Čím si židia zaslúžili svoju výlučnosť, ktorú však stratili?

Židovský národ sa stal v dávnych dobách  národom povolaným. Povolaným spomedzi všetkých národov sveta. Stal sa duchovne povolaným. Ale žiaľ, nakoniec nesplnil to, k čomu bolo povolaný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Stalo sa tak presne v zmysle slov: je veľa povolaných, ale len málo vyvolených. Vyvolení sú totiž tí, ktorí dokázali aj skutočne reálne naplniť svoje povolanie k niečomu veľkému. To ale židia nedokázali.

 Poďme však pekne po poriadku a ukážme si, prečo mal židovský národ v minulosti takéto výsadné postavenie. Jeho výnimočnosť spočívala v napojení smerom nahor. Alebo ešte výstižnejšie vyjadrené, vo výške napojenia smerom nahor.

 Nad našim hmotným a fyzickým svetom sa totiž nachádza viacero jemnejších úrovní, alebo svetov. Bezprostredne nad najhrubšou hmotnosťou, v ktorej v súčasnosti žijeme, existuje druhý svet. Ide o úroveň hmoty jemnejšej, než je tá naša fyzická. Tam odchádzajú duše ľudí po smrti, čiže po odložení fyzického tela.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Smrťou sa naša duša vyzlieka z tela ako zo šiat a nahá, obnažená, to jest taká, aká v skutočnosti je, odchádza na druhý svet do jemnohmotnej úrovne, kde je zaradená presne podľa svojej hodnoty. Kvalitné, čiže pozitívne, cnostné a ušľachtilé ľudské duše sú zaradené do vysokých jemnohmotných úrovní a nekvalitné, čiže negatívne, necnostné a neušľachtilé ľudské duše sú zaradené do nízkych jemnohmotných úrovní. Tieto úrovne pomenovali súhrnne všetky náboženstvá veľmi výstižnými a jednoduchými pojmami: nebo a peklo.

 Nad druhým svetom, čiže nad úrovňou jemnohmonosti, sa však nachádza ďalšia, ešte jemnejšia úroveň. Ide o úroveň kráľovstva nebeského. Táto úroveň má mnoho pomenovaní, ako trebárs ríša Ducha, indické Védy ju nazývajú úrovňou poznania a Budha ju nazval nirvánou. Nazýva sa tiež večnosťou, ríšou Svetla a podobne. Do nej odchádzajú maximálne zdokonalené ľudské duše, ktoré dozreli k svojej dokonalosti vo vysokých úrovniach jemnohmotnosti, aby potom, po opustení hmotnosti, ďalej pokračovali vo večnom, radostnom a tvorivom bytí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Dosiahnutie tejto méty je skutočným zmyslom života každého z nás. Je tým jediným na čom naozaj záleží. Každý iný, ľuďmi vymyslený "zmysel života" je len ich vlastnou predstavou, za ktorou sa ženú, a kvôli ktorej strácajú drahocenný čas, určený na dosiahnutie a naplnenie skutočného zmyslu nášho bytia, spočívajúcom v dosiahnutí večného kráľovstva nebeského.

 Ale to stále ešte nie je všetko, pretože nad úrovňou kráľovstva nebeského sa nachádza ešte jemnejšia úroveň. Je to božská ríša. Ide o nesmierne rozľahlú a vznešenú úroveň, do ktorej však už nemá prístup žiadna ľudská osobnosť, pretože človek je bytosť duchovná, a jeho miesto je vymedzené iba v hraniciach duchovnej ríše. No a nad božskou ríšou sa nachádza Stvoriteľ samotný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Takto to vyzerá z pohľadu zo zeme smerom nahor. Nad pozemskou úrovňou máme teda úroveň jemnej hmotnosti s peklom a nebom, nad ňou úroveň večného kráľovstva nebeského, nad ňou božskú ríšu a nad ňou Stvoriteľa. Toto všetko sa nachádza nad nami, obrazne vyjadrené, nad našimi hlavami. My sme teraz na zemi ako na dne oceána, ale keď naša duša odloží fyzické telo a začne stúpať nahor, pochopí, spozná a uvedomí si existenciu všetkých týchto úrovní.

 Avšak len vtedy, keď je cnostná a môže naozaj stúpať, pretože keď nie je cnostná, zostane uväznená a nevedomá v nízkych úrovniach jemnej hmotnosti.

 Všetko toto je nutné poznať, aby sme pochopili, v čom spočívala výnimočnosť židovského národa. A ona spočívala, ako už bolo v úvode naznačené, vo výške napojenia smerom nahor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Indické védy a budhizmus mali napojenie do úrovne Svetla poznania, do nirvány, ako to oni nazývajú, čiže do úrovne večnej ríše Ducha a do kráľovstva nebeského. Je to úroveň vznešená a vysoká, predstavujúca vrchol všetkého, čo môže človek pri svojom maximálnom duchovnom zdokonalení dosiahnuť. Ak sa človek dokáže skrze svoj cnostný pozemský život vnútorne spojiť s touto úrovňou a s bytosťami tam žijúcimi, môže odtiaľ čerpať všetko, čo duchovne potrebuje, aby správnym spôsobom stúpal vo svojom vývoji nahor, a po odložení svojho fyzického tela mohol vstúpiť do tejto úrovne. To je prípad Budhu a mnohých iných indických védskych majstrov, jogínov, alebo takzvaných „svätcov“. Ich učenie bolo čerpané z večnej ríše Ducha a pozemským ľuďom ukazovalo cestu, ako sa do tejto ríše dostať. V tomto sa skrýva veľkosť a vznešenosť indickej duchovnosti.

 Výnimočnosť židovského národa však spočívala v jeho oveľa vyššom napojení. V napojení priamo na Stvoriteľa a Tvorcu všetkého. V napojení na Hospodina, Pána svetov a zástupov. Spočívala v pochopení, že jedine On je tým Najvyšším, čo vôbec jestvuje. Aj hoci v tom čase, alebo už dávno pred tým existovala v Indii prepracovaná filozofia Véd, vnútorné zrenie židovského národa dokázalo nájsť napojenie až k samotnému Stvoriteľovi.

 Treba však povedať, že mnohé národy sveta mali tušenie o existencii jediného Stvoriteľa, a ich tušenie bolo viac alebo menej jasné, avšak v tom čase dokázal jedine židovský národ vstúpiť do priameho vnútorného kontaktu s Najvyšším.

 Kontakt so Stvoriteľom a vzťah k nemu! To bolo v tých časoch na zemi niečo nevídané! A práve preto sa stal židovský národ povolaným spomedzi všetkých národov.

 Keď sa Ježiša pýtali, čo je pre život človeka na zemi najdôležitejšie, hovoril o dvoch veciach. Na prvom mieste spomenul lásku k Stvoriteľovi a na druhom mieste lásku k blížnemu. Hovoril o tom, že sa máme naučiť milovať svojho Pána celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou. Hovoril o ňom ako o našom veľkom spoločnom Otcovi nebeskom, ku ktorému máme s dôverou vnútorne vzhliadať. Všetko toto hovorí o budovaní úzkeho vzťahu duše človeka k jedinému Stvoriteľovi, tróniacemu vysoko nad všetkými svetmi a úrovňami. O budovaní lásky k Nemu. Takéto niečo nenájdete vo východných náboženstvách, zatiaľ čo budovanie vzťahu k Hospodinovi a hľadanie lásky k Nemu je podstatou Starého i Nového Zákona.

 No a práve pre túto svojou výšku napojenia smerom nahor boli židia povolaní k veľkým veciam. Boli povolaní k duchovnému vedeniu civilizácie. Svoju veľkú úlohu však mohli naplniť jedine prostredníctvom skromnosti a pokory, a nie prostredníctvom ješitnosti, domýšľavosti a samoľúbosti, ktoré sú tak veľmi rozšírené medzi všetkými ľuďmi našej planéty.

 Ich ješitnosť im znemožnila poznať Mesiáša, a ich domýšľavosť a samoľúbosť ho dohnala k smrti na kríži. Židovský národ tragicky zlyhal, pretože práve pod vedením Ježiša Krista a jeho Slova sa mal stať národom, ktorý sa z národa povolaného stane národom vyvoleným. Ktorý svojim životom podľa učenia Ježiša Krista ukáže všetkým národom sveta vzor toho, ako majú žiť ľudia správne na zemi.

 V tomto všetkom židovský národ sklamal, avšak paradoxne, napriek tomu sa domnieva, že jeho výlučnosť stále trvá. Pyšne ľpie na svojej výlučnosti a na svojej dávnej povolanosti, ktorá je však už absolútne neaktuálna.

 Smutným svedectvom jeho omylu, spočívajúcim v zámene duchovného vodcovstva civilizácie za vodcovstvo materiálne sú „Protokoly Sionských mudrcov“. V nich sa dopodrobna píše, ako dosiahnuť reálnej nadvlády židovstva nad svetom. A i keď mnohí tvrdia, že „Protokoly Sionských mudrcov“ sú podvrh, zarážajúce je, že mnohé z toho o čom sa v nich píše, sa aj reálne uskutočňuje.

 Aj preto nie sú židia v obľube! Svoje obrovské duchovné, mentálne, organizačné, podnikateľské a iné schopnosti totiž nevyužili k šíreniu vlády Svetla, ale naopak, zneužili ich, aby sa oni sami stali vládcami. Preto židia dávno stratili svoje povolanie k veľkým duchovným činom, a toto povolanie prešlo na iný národ, ktorý to tiež neuniesol a zlyhal.

 Išlo o národ, ktorý namiesto duchovnej svetovlády usiloval o svetovládu mocenskú, a uvrhol celý svet o nešťastia. Aj v tomto národe bolo totiž živé tušenie o jeho výnimočnosti, ale jeho výnimočnosť nebola zrealizovaná správnym, čiže duchovným spôsobom, ale nesprávnym snažením o ovládnutie a podmanenie si celého sveta. Ale to je už úplne iná téma.

http://vaznost-doby.bloger.cz/ v spolupráci s M.Š.

milan šupa

milan šupa

Bloger 
  • Počet článkov:  760
  •  | 
  • Páči sa:  77x

Som človek, ktorému nie je ľahostajné všeobecné nepochopenie pravého zmyslu ľudského života na zemi a z tohto nepochopenia prameniace zlyhávanie osobných, ako aj celospoločenských vzťahov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu